Verejný turisticko-vandrácko-trampsko-tulácky prieskum na tabuizovanú tému

Čo podľa mňa znamená “trošičku viac si vypiť” na horách a aký prínos vidím/nevidím v takomto počínaní

„Démon alkohol. Nikdy s ním nie som menej zadobre, ako keď je so mnou a keď sa zdá, že som s ním najviac zadobre. Je to kráľ klamárov. Je najúprimnejší z tých, čo hovoria pravdu. Je to vznešený chlapík, v jeho spoločnosti si pripadám ako v spoločnosti bohov. Je tiež spolčený so Zubatou. Jeho cesta vedie k čírej pravde a k smrti.”

rrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrr(Jack London, Démon alkohol)

Niektorí z vás možno už po prečítaní nadpisu mávli nad článkom rukou s tým, že čo je to za sračka, tu nie je o čom písať, pričom druhú časť vety už len zahuhlali zubami otvárajúc teplého Steina desinu… Iní možno pokračujú v čítaní zo zvedavosti, keďže pri tomto malom prieskume otváram špecifickú, pre mnohých osobnú, no najmä tabuizovanú tému. Na úvod by som chcel zdôrazniť, že tu nejde o žiadny bulvár. Príspevky uverejňujem v pôvodnom znení, bez úprav a cenzúry, pridŕžajúc sa okrem iného aj Voltairovho výroku: Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to. Týmto sa totiž slobodný blog odlišuje od súčasných fašisticky jednostranných denníkov a cenzurovaných stránok.

Názov témy som rozposlal na niekoľko desiatok adries rozličných potulkárov a turistov v rámci malého prieskumu. V priebehu dvoch týždňov som dostal len tri odpovede. Azda nie je vôľa a čas vyjadriť sa, alebo je téma príliš osobná, priama. Podľa očakávania odpovedali ľudia, ktorí sa neboja svoj názor vyjadriť samostatne a priamo. Tým patrí vďaka od čitateľov tohto blogu. Ich príspevky tu v plnom znení uverejňujem a na záver pripájam vlastný príspevok.

Najkratší a najradikálnejší príspevok do diskusie poslal Rado. Rado je popredným členom Turistického klubu Filozof, ktorý radikálnym skutkom predbehol veľkohubé frázy a vyhlásenia. Alkohol definitívne vylúčil zo života, čo v spoločnosti podčiarkol vždy len jednou oznamovacou vetou. Takáto radikálna zmena znamená sebavedomie. Vidím v tom veľkú silu.

Rado napísal: „Ja k tejto téme momentálne nemám čo povedať…hádam len toľko, že o žiadne nachniapavanie na horách už nestojím…“

Ďalší príspevok som dostal opäť od člena nášho klubu. Dušan a či samostatný turistický klub TK Dušan, pôvodca mnohých búrok v klube, otriasač základov a likvidátor klubovej vlajky. Človek, ktorý odsúdil turistiku ako márnosť no zúčastňuje sa mnohých výletov, najväčší liberál a radikál v jednej osobe. Jeden z mála aktívnych členov TK Filozof.

Dušan napísal:

Fuuu, toto vyzerá na hodenú rukavicu takže púšťam Princa (mimochodom bol to človek hľadajúci svoju identitu čo v podstate prináša neraz aj nápojový ošiaľ), zaspomínam na 84´rok a idem premýšľať…

(po pár prebdených nociach som sa dostal k verdiktu… je to síce subjektívny pohľad, ale na dotazníky nie je čas a beztak by to nikde neviedlo… na jeden „like“ z rôznych vnútorných pohnútok by to mohlo stačiť)

Kto vydržal doteraz tak to už pôjde bez tých dlhých, nekonkrétnych, vyhýbavých, pseudo-nadčasových rečí a……

Čo mi ako prvé preblesklo hlavou na spomínanú tému bolo:

1) dotyk vlastných sračiek                                                                                                               2) užívanie partie

…no nakoniec mi to prišlo také povrchné a vlastne s tým ani celkom nesúhlasím.

Mohol by som začať s tým, že je to spojenie príjemného s užitočným. Akoby maškrtka v podobe lahodného nápoja, ktorý osvieži ducha i myseľ a vypáli červa čo je pre pobyt v divočine nezanedbateľné. Každopádne po prekročení odporúčanej dennej dávky sa efekt nepriamou úmerou stráca čo má za následok vypnutie zmyslov a premena človeka na nezastaviteľnú, hulákajúcu obludu (aj keď z pohľadu obludy to môže byť vnímané rôzne..).

Takže prínos vidím v istej forme medikamentu a spestrením si túry pravidelnými pozastaveniami spojenými s vášnivými debatami, výhľadmi na našu rodnú zem a zaslúženým uvoľnením po hektickom pracovnom týždni. Ale má to aj nevýhody akými sú nedostatočné schopnosti určiť správne množstvo látky a tým zamedziť nežiaducemu vzniku čiernych dier počas výletov.

V poslednej dobe dokonca po prežitom 2-mesačnom „Straight Edge období (až na ten hudobný žáner…) zisťujem, že s výnimkou medikament-efektu sa ostatné pozitívne prínosy míňajú účinkom. Alkohol ruší zábrany, ale na druhej strane môže vystavať múry. Človek sa môže akoby ocitať v pseudopriateľskom prostredí kde sa každý zabáva, ale podstata vzťahov je v nedohľadne. Z výnimočného výletu uniká tajomstvo chvíle a stáva už len bežným prežitým okamžikom, ktorý sa stráca v zmesi predošlých turistických udalostí a to tak rýchlo ako keď pretiekla posledná kvapka už z prázdnej fľaše (ktorá skončí rozbitá medzi tisíckami ostatnými).

Najviac aj tak zaspomínam na výlety kde to s popíjaním bolo striedme, zmysly boli čisté a atmosféra skutočná. Predsa v partii kamoššov kde sa človek cíti dobre v „trošičku viac si vypiť“ nevidím hlbší prínos. Veď „trošičku viac si vypiť“ sa dá kde s kým, aby bola zábava, ale v úprimných kamarátskych vzťahoch je možné sa zabaviť aj bez drinku (alkoholu).

A na záver aký je prínos človek zistí sám a to prostredníctvom spomienok, ktoré si buď ponechá alebo zapadnú prachom niekde medzi akciami typu cesta do práce a televízne noviny na Markíze…

Je poľutovaniahodné, že na niektoré názory človek príde na výlete počas prebdenej noci ležiaci na čečine, prikrytý mladinou buka so snom o nezvestnom spacáku a celte kdesi v paži na východe za romantického septembrového večera…

Tretí príspevok som dostal od Mišinky z klubu Potulky, ktorý úzko spolupracuje s TK Filozofom. Miška je slnkom Potuliek. Názor jej nikto nevnúti, pretože okolité javy podrobuje vedeckej analýze a hodnotí spôsobom “rôzne uhly pohľadu”, ktorý je pre ňu príznačný.

Miška napísala:

Úvod

Dnešná doba prináša už takmer neobmedzené množstvo látkok podporujúcich výkon, vytrvalosť a životný entuziazmus. Alkohol, etanol, CH3CH2OH, EtOH – je látka, ktorá má za sebou najdlhšiu históriu. Získavanie liehu v podobe vodného roztoku poznali už starí Egypťania, od ktorých tieto poznatky prevzali Gréci, Rímania a Arabi. Boli to práve Arabi, ktorí takýto lieh pomenovali “živá voda”. Treba však podotknúť že tieto civilizácie poznali EtOH len ako liečivo pri epidemických stavoch a vyrábal sa výlučne pod dozorom alchymistov. Ako poživatinu ju poprvýkrát použili Benátčania (ťažko dokazateľné, je pravdepodobné, že experimentami sa zaoberali aj v iných kútoch zemegule), kedy do prípravy začali pridávať koreniny a ovocie, čím živá voda získala chuť. Netrvalo dlho a modifikovaná živá voda získala priazeň vo všetkých spoločenských kruhoch. V súčastnosti sa špecialistom na posúdenie chuti, farby, vône a sily modifikovanej živej vody stáva človek už počas základného štúdia.

Piť či nepiť ? – otázka pre biochemika

Prečo piť

Isté druhy alkoholu môžu v malých dávkach na organizmus aktívneho človeka pôsobiť blahodárne. Jeho konzumáciou sa rozširujú cievy, ak je užívanie striedme, napomáhame k lepšiemu prekrveniu organizmu. Údajne najvýraznejšie sú kladné účinky červeného vína a tiež piva a to najmä čierneho. Je všeobecne známe, že červené víno dopomáha zmnožovaniu červených krviniek a podpore antioxidantov v tele. Skoro rovnakou dávkou antioxidantov zásobuje organizmus aj čierne pivo. Obidva druhy nápojov navyše podporujú proces trávenia, čo vás v konečnom dôsledku môže priviesť ku kvalitnejšej svalovej hmote.

Alkohol je rýchlym a veľkým zdrojom energie. Po jeho požití, telo prestane spaľovať tuky a začne spracovávať alkohol, ktorý obsahuje viac kalórií než sacharidy a proteíny a iba o trochu menej než tuk: takmer 7 kalórií na gram. Inými slovami: alkohol má takmer dvakrát viac kalórií než sacharidy a proteíny:

  • sacharidy: 4 kalórie na gram
  • proteíny: 4 kalórie na gram
  • alkohol: 7 kalórií na gram
  • tuk: 9 kalórií na gram

Túto informáciu možno použiť ako pozitívum, keď sa zameriame na potrebu rýchlej energie, počas potulovania sa po lese – najlepšie v zime. Vtedy je účinok dvojaký. Je nám citeľne teplejšie, alkohol sa pri chôdzi rozpumpuje do krvi a je z neho energiu na dorazenie do cieľa. Rozhodujúce je množstvo. Je dôležité správne odhadnúť hranicu medzi stavom jedna-„alkohol ma zahrial“ a stavom dva-„cítim sa omylom unavenejší, ľudia mi prestávajú rozumieť“. O tejto hranici je známe iba to, že existuje a je individuána. Alkohol je súčasťou takmer všetkých spoločensko-sociálnych, združovacích aktivít. Pokiaľ ho jedinec neprijíma, stáva sa okrajom až koncom spoločnosti bez možnosti prijatia väčšinovým kolektívom, pretože stráca zmysel pre vnímanie aktuálne vyvíjajucej sa zábavy a tým sa stáva nezaujímavým pre okolie aj pre seba. Vtedy treba prehodnotiť účasť v spoločnosti, resp. zvážiť možnosť pripojenia sa do už „rozbehnutého vlaku“.

Prečo športovci nepijú

Z hľadiska pohybu predstavuje alkohol najväčší svalový a nervový toxín. Inak povedané, nadmerná konzumácia alkoholických nápojov brzdí nárast svalov. Keďže obličky sú po „pitke“, v snahe vylúčiť alkohol z krvi, nútené filtrovať vodu z rôznych telesných orgánov, svaly zostávajú dehydrované. A práve dostatočná hydratácia je základom pre vytvorenie optimálnych podmienok na rast svalovej hmoty. Zablokované je tiež vstrebávanie dôležitých živín pre kontrakciu i regeneráciu svalov.

Pravidelným prísunom alkoholu sa znížuje sila, reakcie sa utlmia a evidentná je tiež väčšia miera únavy. Mení sa termoregulácia organizmu, ukracuje sa aeróbna kapacitu i výdrž a kardiovaskulárny systém je vystavený obrovskému riziku, kvôli zvyšeniu krvného tlaku, čo môže spôsobiť až stavy abnormálneho búšenia srdca. Lepšie na tom rozhodne nie je ani vstrebávanie minerálov a vitamínov do tela. A je to najmä vitamín B, v ktorého kompetencii sú enzymatické a metabolické funkcie dôležité pre športovca.

Máš rád alkohol? – Kvasinky ho majú zadarmo

Kvasninky a pár iných mikroorganizmov dokážu premeniť pyruvát (metabolit vznikajúci glykolýzou z glukózy fyziologicky) na etanol. Reakcia sa nazýva fermentácia alkoholu a katalyzuje ju enzým alkohol dehydrogenáza (ADH). Kvasinky svoj vlastne vytvorený alkohol aj hneď skonzumujú. Využívajú ho ako zdroj energie a ako zdroj NAD+. U ĺudí sa vyskytuje až 6 druhov enzýmu ADH (v pečeni a žalúdku), no funguje však opačne – prijatý alkohol rozkladá. Pre ĺudský organizmus je alkohol prázdnymi kalóriami, no je to v prvom rade jed, ktorý je za každú cenu premieňaný na iné formy, aby organizmu neuškodil.

Alkohol je z medicínskeho hľadiska používaný len ako dezinfekcia a terapeuticky iba pri otrave etylénglykolom (EG) (zložka antimrznúcich automobilových zmesí,) a metanolom (CH3OH, vzniká pri výrobe alkoholu, je to menšia molekula ako etanol, vychádza z destilátora ako prvý, no nie každý skúsený výrobca domáceho alkoholu poctivo oddeľuje túto látku). Etanol v tomto príprade slúži ako kompetitívny substrát pre ADH, ktorá by EG/CH3OH premenila na oxaláty, ktoré okamžite kryštalizujú v obličkách a tým ich trvalo nenávratne poškodzujú.

Zaujímavý evolučný fenomén bol spozorovaný v roku 1975, kedy sa študoval polymorfizmus ADH u troch národov. Až 90% Japoncov, 20% Švajčiarov 5% a Angličanov má atypické ADH, ktorá spôsobuje jej zníženú aktivitu, čoho dôsledok je zvýšená intoleranciu alkoholu, ktorá môže ľahko spôsobiť intoxikáciu, kvôli dlhej dobe odbúravania.

Súhrn:

1.      Všetkého veľa škodí                                                                                                                   2.      Žiadne mlieko, žiadne syry, alkohol ti dodá sily                                                                   3.      Alkohol je metla ľudstva                                                                                                      4.      Pivo je liek, ktorý netreba zapiť                                                                                        5.      Kultúrnosť je náter, ktorý je ľahko rozpustný v alkohole                                                    6.      Lepšie ísť opitý do neba ako triezvy do pekla

Na záver už pridám len pár svojich riadkov. Uvádzať sa nemusím. Hádam len toľko, že som členom TK Filozof, som hrdý na túto značku a som výrobca spomínanej vlajky.

Požívanie nápojov na horách vnímam v troch okruhoch:

1. spoločensko-kultúrny obsah                                                                                                           2. nadsázka                                                                                                                                          3. pravda

1. Nápoje združujú kolektív a posedenie pri nich dáva pocit kolektívnej identity a spolupatričnosti. Spolupatričnosť pre náš klub, dovolím si tvrdiť, znamenala vždy podstatnú zložku vo fungovaní kolektívu. Neboli sme predsa žiadni pozbieranci, žiadni narýchlo pozoznamovaní ľudia odhocikiaľ. Klubová hrdosť tu znamenala dôležitý moment. Keď sme si zasadli a naliali, robili tak všetci, keď prišlo na hranie a spievanie, taktiež sa zapájali všetci, hoci len trieskaním do hrncov varechou, alebo búchaním päsťou do stola. Nápoje ako spojovací prostriedok a spoločný záujem napomáhajú vytvárať kolektívny duch. „Duch“ je to, čo ľudí združuje, aj keď sa stretnú mimo organizovanej akcie. A je to taktiež to, čo dáva ľuďom dobrý pocit aj bez toho, že by sa počas posedenia odfotilo 459 fotiek na Facebook. Všimnite si, že tie najkrajšie momenty, čo ľudia prežívajú, na fotkách nie sú zachytené.

Alkohol môže napomôcť aj pri zoznamovaní ľudí a utužovaní vzťahov, ale to iba v tom prípade, že o to majú ľudia naozajstný záujem aj mimo priebehu popíjania.

2. Nápoje na horách nevytvoria u nikoho zázračnú zmenu nálady. Sú iba preháňadlom. No nemyslím tu to preháňadlo, ktoré vás poženie na hajzel ako jedlo z indickej reštaurácie. Nápoje len znásobia súčasnú náladu, ba spôsobia, že ju požívajúci začnú pred ostatnými preháňať. To znamená, že tá prvotná radosť prichádza so zídením sa partie a dobrých kamarátov a až potom nastupuje nápoj, aby tento pocit znásobil a aby ho požívatelia preháňali radostným hulákaním, rozprávaním nevhodných vtipov a veselým rozoberaním naturalistických tém.

3. Nápoje prinášajú uvoľnenie a vnútornú pohodu, no zároveň vedú, ako o tom hovorí aj úvodný citát od Jacka Londona, k čírej pravde, či už počas, alebo až po požívaní lahodných nápojov. S „čírou pravdou“ sú požívatelia konfrontovaní zvyčajne až po akcii, keď sa zobudia v izbe s opicou, všade smrad ako v židovej pantofli a k tomu realita pracovného dňa pozbaveného krás hôr, očarenia z pocitu blaženého nekonečna počas pobytu v prírode v kolektíve blízkych ľudí.

A na záver, aby sme neboli príliš vážni, no zároveň ani nestratili kultúru, som si dovolil uviesť nádhernú báseň Opitý svet od Andreja Sládkoviča:

Všetko ma nechalo,
krčmár aj svet,
už samotnejšieho
na svete niet:
tak teda už aj ja
domov ťahám,
ale – vínko – teba
tu nenahám.

Ha! čože sa tomu
svetu robí?
Čo to za opilé
sú podoby?
Kníše sa, váľa sa
všetko na ňom:
bodajže ťa, svete,
aj s ožranom!

Čože ty tak sliepňaš,
mesiac z neba?
No tebe tiež viac ver’
už netreba:
oči máš zmútené,
líca bledé;
hľa, tak sa ožranom
takým vedie!

A tie hviezdy ako
si tancujú
a hlávky opilé
nadhadzujú;
vše sa jedna na zem
dol’skrbáli:
tie sa tiež náramne
dostrebali!

Už aj tie oblaky
sa doťali,
že sa tak po nebi
rozváľali:
pocestným pokoja
už nedajú,
a mňa, že piť nechcem,
oblievajú!

A ten slávik, ten – vraj
vodu pije:
horká jeho voda –
čo tam zhnije!
Od čohože spieva,
vyskakuje?
Poznať mu, že rád tiež
poťahuje!

Steny, ožraté ste,
to viem sväte,
lebo sa už na mňa
opierate!
Ešte aj tie skaly
v hlave majú,
keď nohy triezvemu
podkladajú!

Opilé je nebo,
ožraný svet,
všetko dosúkané –
triezvo nič niet!
No, svet nešľachetný,
dobre sa maj!
Pred ním, krčma moja,
ty ma schovaj!

Chcem Vás nadšencov hôr ešte poprosiť, že ak Vás téma oslovila a máte k nej čo povedať, pošlite mi svoje príspevky na kovivo@gmail.com. Potom ich zaradím do tohto článku.

(V článku boli použité fotky od Dušana a Maťa.)

Like This!

Reklamy
This entry was posted in iné príspevky and tagged . Bookmark the permalink.

2 Responses to Verejný turisticko-vandrácko-trampsko-tulácky prieskum na tabuizovanú tému

  1. TK Dušan píše:

    Veľmi nesúhlasím, že alkohol nás konfrontuje s pravdou… cesta k pravde môže viesť cez čistotu srdca, neodsudzovanie iných či vieru (samozrejme v závislosti na našich skúsenostiach).
    Si myslím, že alkohol nám ukazuje to čo chceme vidieť, utvrdzuje nás v tom čo chceme počuť teda pravdu si vytvárame úplne sami na základe našich vnútorných emócií, ktoré sú zrkadlom nášho života, spoločnosti a momentálnej nálady… a to pri akýchkoľvek našich myšlienkach či sú dobré, zlé a či vôbec sú…
    Alkohol dokáže znásobiť aj zanedbateľnú vlastnosť človeka, ktorá sa dokáže prejaviť v takej sile s akou človek ani za obyčajných okolností nedisponuje.
    Myšlienky počas alebo po akcii sú zrkadlom nášho sebavedomia – našej vnútornej (intímnej) pravdy, ktorá odráža naše vlastné JA v lži.

    Vnútorná (intímna) pravda nie je čírou pravdou, z ktorej pramení všetko…
    je to naša vlastná pravda, ktorá nás sprevádza od detstva a spolu s nami sa vyvíja i mení…

  2. Adisko píše:

    Chcela by som sa aj ja vyjadrit k niektorym veciam.
    Otazkou u mna zostava protiotazka, ci sa mozu vyjadrit k tejto problematike aj ludia z TK filozofu, ktori nie su natolko horlivymi potulkarmi. Ak sa tak mozem oznacit, som sice (asi?) clenom, ale takym, co sa nezucastnuje na kazdej akcii TK a to z roznorodych dovodov. Najcastejsie je to kvoli zdravotnym a pracovnym dovodom, ale niekolko krat sa mi prihodilo, ze som sa prave kvoli predoslej alkoholickej “veceri” nedostavila na dohodnuty vylet (za svoje nevhodne spravanie sa preto ospravedlnujem). Nicmenej, uz som zacala pisat a preto napisem najprv, co sa mi na blogu pacilo a co ma naopak takmer odradilo od pokracovania v jeho citani.
    Uvod Ivo zacal pisanim a svojim osobitym stylom, ktory sa mne osobne paci. Citatela vtiahne do deja a temy, nedalo mi neprecitat, ako to dopadlo? Kto sa vyjadril k teme?
    Asi najviac sa mi pacili Dusanove postrehy, uvahy a vyjadrenia :). Su od srdca povedane a tak a ako keby som pocula samotneho Dusana o tychto veciach hovorit. S mnohymi z nich sa stotoznujem, rozdiel medzi mnou, Dusanom a Ivom je ten, ze sa neviem vyjadrit vtipnym a usmevnym sposobom, ktory zaroven donuti cloveka premyslat nad danou vecou. A tu prichadzam k vedeckemu traktatu o alkohole, ktory napisala Misenka. Je totiz vidiet, ze Misenka berie alkohol viac empiricky, ako z toho “filozofickeho hladiska”. Ta cast ma totiz charakter ala wikipedia (aby porozumeli aj hlupejsi, :)), ale mna osobne neoslovila, prave kvoli tomu, ze tam postradam to “filozoficke” uvazovanie a nazor = z jej reakcie mi vyplynulo, ze alkohol na horach, ale aj celkovo berie ako vedec, racionalne. Ak to tak nie je, tak sa ospravedlnujem. A ak sa uz clovek dostal v citani clanku az na koniec, predsa si nenecha ujst nazor hlavneho iniciatora a burica k tejto teme – Iva. V mnohych bodoch s nim tiez suhlasim, ale viac sa prikladam, co sa tyka otazky “Pravdy” k Dusanovi. Cela tema sa da rozviest na niekolko moznych sposobov a je len na ludoch, ako ju dokazu spracovat v pisomnej podobe a podlozit svoju “pravdu”.
    Ak som uz svojim stylom pisania neunudila cloveka k smrti a dostal sa niekto az sem, pridavam aj ja moje vlastne skusenosti s alkoholom na horach a ako to vnimam ja.
    Mne osobne alkohol tak ako pise niekde hore Misenka, dodal castokrat silu, rozsiril cievy a posobil “blahodarne”. Vacsinou si vsak dopredu stanovim nejaky ciel, preco a z akeho dovodu by som mala, alebo nemala a pri akej prilezitosti mam, alebo nemam pozit alkoholicky napoj na horach. To suvisi s tym, ze sa vacsinou snazim udrzat si od tohto “demona” akysi odstup, aby neovladol moju mysel a nezatienil moje spomienky do stavu podobneho ako opisuje Dusan – “Je poľutovaniahodné, že na niektoré názory človek príde na výlete počas prebdenej noci ležiaci na čečine, prikrytý mladinou buka so snom o nezvestnom spacáku a celte kdesi v paži na východe za romantického septembrového večera…”
    Avsak prave taketo skusenosti s alkoholom su podla mojho nazoru pre cloveka prinosne a to z toho dovodu, ze sa bude snazit ich neopakovat a na zaklade svojej vlastnej skusenosti si moze stanovit akesi hranice a pravidla. Na druhej strane, nie vzdy sa podari tieto “silne reci” aj naplnit a prave preto mnohi radsej volia cestu k triezvosti. Ovladnut tohto protivnika byva casto krat tazke.
    Nebolo to tak davno (zda sa mi ze niekedy pred Vianocami), co som si prezerala moj zosit “TK/AK Filozof”. Pre tych, ktori netusia o co ide, je to zosit, kde su opisane niektore vylety clenov TK Filozofu. Napisane su tu vsak postrehy jednotlivych ludi, avsak bolo to o tom, ze sem ludia pisali povacsine prave v stave mysle zatienenej alkoholom. Prostrednictvom tychto casto krat nesuvislych suveti a jednoduchych oznamovacich, alebo rozhazovacich viet som si vsak zaspominala na niektore udalosti, pri ktorych bol pritomny aj alkohol, ale ktore sme prezili spolu s nim. Bola tu akasi sudrznost, na ten sposob, ako opisuje Ivo niekede hore. Co tymto chcem vlastne povedat?
    Spomienky na tury bez alkoholu, ale aj s nim mam vacsinou jasne a alkohol mne osobne snad nikdy vyrazne nenarusil moj dobry pocit z toho, ze som niekde bola, ze som videla nieco nove a nieco zaujimave prezila. Je pravda, ze s alkoholom sa mi veci javili casto veselsie, zaujimavsie a diskusie boli otvorenejsie a mozno aj ohnivejsie. Ak by som moj momentalny trochu nesuvisly sled myslienok nejak mohla zhrnut, tak asi takto :
    Alkohol je podla mojho nazoru prirodzeny spolocnik na nasich cestach zivotom a niekedy sa nim nechaju ludia unasat, inokedy ho preklinaju. Patri k vsak zivotu (nie len na horach) a je len na nas, ako sa s nim vysporiadame.
    Na zaver nemam basnicku, ale pesnicku :

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s