Po stopách Winnetoua… Chorvátsko, 24.-30.8.2011

Lijepa naša domovino,
Oj junačka zemljo mila,
Stare slave djedovino,
da bi vazda sretna bila!

Rozľahlé prašné prérie, stáda divých koní, ukryté bájne poklady, Indiáni spití ohnivou vodou s fajkou mieru v papuli – to všetko by ste len márne hľadali v Chorvátsku. Napriek tomu tu natočili indiánsko-dobrodružný trhák Poklad na striebornom jazere s filozofiou, že ak herec Pierre Brice stvárňujúci Winnetoua pozná Indiánov len z obrázkov, tak ani bežný divák nebude rozmýšľať nad tým, kde sa vzali Apači pri Plitvických jazerách v „lijepom“ a teda krásnom prostredí chorvátskych hôr.

Pierre Brice, francúzsky Apač

Nacionalni park Plitvička jezera. Strávili sme tu dovolenku. Lenže čo tu napísať? Reportáže s vymenovaným zoznamom prešlapaných kopcov a navštívených dedín sú tak nesmierne nudné a zdrvujúce, že už teraz mi oťažieva hlava a spúšťa sa z huby slina na vodotesnú klávesnicu dožívajúceho Thinkpadu T42.  Radšej zhrniem pobyt v malebnom prostredí chorvátskej prírody do niekoľkých tipov, ktoré si môžete vziať k srdcu, alebo sa na ne poľahky vysrať.

Tip 1 – ubytovanie v Plitvica Selo

Plitvica Selo (červená bodka) sa nachádza v blízkosti dolných Plitvických jazier Kaluderovac, Milanovac a Kozjak. Odporúčam privát u Ladana Domiča pri hlavnej ceste, kde sa netreba zodpovedne objednávať, stačí zavolať na číslo čo má na baráku a už sa nejako dohodnete. Nás stálo ubytovanie 75 kún. Izby sú dizajnované v prísne gýčovom až secesnom štýle, medzi obľúbené Ladanove farby zjavne patrí ružová, sýto oranžová a iné odtiene tropického ovocia.

Tip 2 – pite čapované Ožujsko…

…lebo je lepšie ako fľaškové. Miestne šenky ho štandartne ponúkajú. Ináč celkom dobré pivo vhodné na konzumáciu v počte niekoľko kusov.

Tip 3 – kde sa kúpať na Plitvických jazerách

Vo všeobecnosti sa na tabuliach pri jazerách zakazuje kúpanie a člnkovanie mimo vyznačených miest. Samozrejme, ak sa chcete vyhnúť čvachtaniu s ostatnými škriekajúcimi turistami naokolo, na tento zákaz nedbajte a vyhliadnite si svoje zákutie, kde vás nik nebude otravovať. Pekné miesta sú napríklad na menšom Gradinskom jazere, kde sme sa aj kúpali a nikto nám nič nepovedal.

krásne Gradinsko jezero


Tip 4 – výlet na Seliški vrh

Priamo z Plitvice Sela vedie turistická značka na najvyšší kopec v národnom parku – Seliški vrh (1279 m.n.m.) s výborným výhľadom na okolité hory. Chodník vedie približne po tejto trase:

Seliški vrh

jaskyňa pod Seliškim vrhom

výhľad zo Seliškeho vrhu

Chodník vás povedie cez lesy a rokliny až do malebnej dedinky s peknými pasienkami Gornji Babin Potok.

Gornji Babin Potok – okolie chorvátskych dediniek pôsobí upraveným dojmom

“Stara hyža” – malé múzeum, v ktorom sa dozviete, ako to vyzeralo v babopotockých “hyžach” za starých čias

Tip 5 – spoznajte miestny folklór

Ak patríte medzi ľudí, ktorí radi spoznávajú autentickú lokálnu náturu domorodých obyvateľov a náchniapavačov, určite odporúčam navštíviť folklórny festival v zapadákove Mihaljevac. Dedinka sa nachádza asi 25 km od Plitvice Sela, takže ide o ideálny výlet na bicykel. Hneď v úvode si vychutnáte lesné serpentíny dole zo Sela po novučičkej asfaltke. Len si dávajte pozor, aby vám po ceste neodpadlo koleso, brzda, alebo iná súčiastka pofidérne vŕzgajúcich  bicyklov, ktoré ponúkajú v miestnej požičovni…

To sme ale veselí, keď ideme dolu kopcom. Cestu naspäť však treba krvopotne vyšlapať.

Na festivale som postrehol, že bratovražedné vzťahy Chorvátov a Srbov asi nie sú až tak celkom vražedné, lebo sa tu objavil aj srbský folklórny súbor s vlajkou.

miestne devy a ženy

festival

chalúpka a vrch Tupi Medvjedak v pozadí

po návrate… západ slnka nad Plitvicou Selo

Tip 6 – Chcete navštíviť aj iný národný park v Chorvátsku?

Národný park Paklenica sa nachádza len 100 km od Plitvických jazier. Rozhodli sme sa preto spestriť si posledné dva dni nášho pobytu skalnatým terénom. Autobusom nám to z Plitvice Sela do Starigradu trvalo s jedným prestupom v Otočaci len hodinu a pol.

Dobrým tipom na výlet je určite najvyššia chorvátska skala Aniča Kuk.  350 metrov vysoká vertikálna stena je rajom pre rozličných samovrahov a horolezcov, ktorých tu už popadalo do priepasti asi toľko ako otrundžených rybárov do vajnorského štrkoviska. My sme sa hore vybrali po turistickej trase.

výstup bol miestami dosť vysutý…

a výhľady sme nevychytili práve najlepšie

Čo dodať. Pre tých, ktorí si naozaj nič podozrivé nevšimli, asi len toľko, že sme prežili peknú dovolenku v Slovenskom raji s výletom do Vysokých Tatier. “Lijepa naša domovino” 🙂

V lepšom prípade mi teraz môžte povedať, že som sa pri písaní tohto článku zachoval ako režisér Harald Reinl pri natáčaní filmu o Apačoch v Chorvátsku, v horšom prípade, že manipulujem s faktami ako…

…no rozdiel je ten, že pravda tentokrát nezostane vysmiata. Zastane sa jej nasledovný slovníček pojmov:

Nacionalni Park Plitvička jezera = Národný park Slovenský raj
Plitvické jazerá = Palcmanská maša
Plitvica Selo = Dedinky
Ladan Domič = Ladislav Domik
75 kún = 10 eur
Ožujsko pivo = pivo Šariš
Gradinsko jezero = Palcmanská maša pri Stratenskej Píle
Seliški vrh (1279 m.n.m.) = Havrania skala (1153,5 m.n.m.)
Gornji Babin Potok = Stratená
serpentíny z Plitvice Sela = serpentíny z Dobšinského kopca
Mihaljevac = Rejdová
Tupi Medvjedak = Veľký Radzim
západ slnka nad Plitvicou Selo = západ slnka na Dobšinskom kopci
Otočac = Poprad
Starigrad = Starý Smokovec
Nacionalni park Paklenica = Národný park Vysoké Tatry
Aniča Kuk = Slavkovský štít

A tým, ktorí sa nebodaj ešte stále hnevajú, že stratili čas čítaním rozličných neoverených tipov, venujem len nasledovnú pieseň 🙂

Like This!

Reklamy
This entry was posted in zahraničie and tagged . Bookmark the permalink.

4 Responses to Po stopách Winnetoua… Chorvátsko, 24.-30.8.2011

  1. adio píše:

    Boli ste aj v Jaskyni, z ktorej je dnes spravena turisticka atrakcia?

    Predstavoval som si ju vacsiu, ale ma rozlohu asi ako vacsi rodinny dom, no turistov tam bolo mnoho.

    Kedze je to na Istrii, tak nebola nudza ani o Talianov, ktory su tam ,,ako doma,,.

  2. Gabo píše:

    Toto je nejaká paródia? Pretože časť fotiek nie je z Chorvátska, ale zo Slovenska. Spoznávam tam okolie Stratenej a gemerský folklórny festival v Rejdovej, ľudí v slovenských gemerských krojoch, ako aj vrch Radzim nad Vyšnou Slanou a Dobšinské serpentíny…

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s